POZNAJTE

Migrácia je oblasťou, v ktorej Európska únia (EÚ) dôsledne rozlišuje medzi osobami, ktoré sú držiteľmi cestovného dokladu EÚ (t.j. pasu jedného z členských štátov EÚ), a tými, ktoré nimi nie sú.

V súlade so zmluvami upravujúcimi fungovanie EÚ majú držitelia pasu EÚ právo na voľný pohyb a za určitých podmienok aj slobodný pobyt v ktorejkoľvek krajine EÚ, právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu ako aj v komunálnych voľbách aj vtedy, ak žijú mimo krajiny svojho pôvodu, právo na ochranu zo strany zastupiteľských úradov ostatných členských štátov EÚ počas svojho pobytu mimo územia EÚ a právo podávať petície Európskemu parlamentu a sťažnosti Európskemu ombudsmanovi.

Rozsah práv obsiahnutých v Charte základných práv EÚ platí iba v prípade, ak EÚ koná na základe pravidiel EÚ alebo ak ich uplatňuje členský štát EÚ. Avšak ak tieto práva platia, vzťahujú sa na všetky osoby žijúce na území EÚ. To znamená, že bez ohľadu na to, či niekto je alebo nie je držiteľom pasu EÚ, konanie všetkých inštitúcií EÚ vrátane troch hlavných (t.j. Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ) ale aj ostatných inštitúcií (napr. Frontex zodpovedný za bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ, Európsky podporný úrad pre azyl zodpovedný za koordináciu spoločnej európskej azylovej politiky či Europol zodpovedný za koordináciu policajných zásahov) voči nemu musí byť v súlade s Chartou.

Sloboda pohybu je zrejme najznámejším právom v rámci EÚ. Na základe zmlúv EÚ dáva táto zásada každému držiteľovi pasu EÚ právo presťahovať sa zo svojej domovskej krajiny do iného členského štátu EÚ a zdržiavať sa tam po dobu troch mesiacov za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu alebo aj na neurčito za predpokladu, že je tu zamestnaný, samozamestnaný, študuje tu alebo má dostatočné finančné zdroje na živobytie. Táto zásada zahŕňa aj právo priviesť do novej krajiny svojich rodinných príslušníkov vrátane tých, ktorí nie sú držiteľmi pasu EÚ (v prípade študentov je toto právo obmedzené). Zároveň znamená, že tieto osoby majú v prípade straty zamestnania právo na sociálne zabezpečenie za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného štátu. Toto právo na sociálne zabezpečenie je obmedzené požiadavkou, že osoba sa nesmie stať neodôvodnenou záťažou pre systém sociálnej starostlivosti. Vybudovaním schengenského priestoru sa sloboda pohybu rozšírila natoľko, že držitelia pasu EÚ môžu prechádzať hranice medzi niektorými členskými štátmi EÚ bez toho, aby sa museli preukazovať svojimi cestovnými dokumentmi.

Najväčší dôraz spolupráce na úrovni EÚ v oblasti migrácie sa kladie na poskytovanie azylu. Od roku 1999 je Spoločný európsky azylový systém vybudovaný predovšetkým na základe:

  • tzv. dublinských pravidiel, ktoré hovoria, že uchádzači o azyl by mali o štatút azylanta požiadať v prvom členskom štáte EÚ, na územie ktorého vstúpia, a pre uchádzačov o azyl zavádzajú povinnosť podrobiť sa spoločnému európskemu systému identifikácie na základe odtlačkov prstov;
  • Kvalifikačnej smernice, ktorá pre členské štáty EÚ stanovuje minimálne spoločné kritériá pre poskytovanie ochrany utečencom;
  • Smernice o podmienkach prijatia, ktorá stanovuje podmienky pre zadržanie uchádzačov o azyl, právo na právnu pomoc pri napadnutí zadržania a pravidlá konkretizujúce prístup uchádzačov o azyl k strave, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a zamestnaniu, ako aj k lekárskej a psychologickej pomoci poskytovanej uchádzačom o azyl;
  • Smernice o dočasnej ochrane, ktorej účelom je poskytnúť okamžitú a dočasnú ochranu v časoch humanitárnej núdze. EÚ tento mechanizmus doposiaľ nikdy nepoužila.

Tento systém sa stretol s kritikou. Tzv. dublinským pravidlám sa vyčítalo, že spôsobujú prestoje pri posudzovaní žiadostí o azyl, nadmerné zadržiavanie a navracanie uchádzačov o azyl do krajín ich pôvodu a narastajúci tlak na štáty susediace s vonkajšou hranicou EÚ. Napriek Kvalifikačnej smernici medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ pretrvávajú veľké rozdiely v miere prijímania a mnohé z nich uchádzačom o azyl neposkytujú prijateľné životné podmienky ani primerané ubytovanie. Ale zrejme najväčšia kritika sa na systém zniesla za to, že namiesto zjednodušenia azylového konania sa viac zameriava na zabránenie nezákonného vstupu na územie EÚ, pričom len v roku 2014 sa takmer 3 500 ľudí utopilo pri pokusoch preplaviť sa do Európy cez Stredozemné more.

„Nelegálni migranti“ sú takisto predmetom koordinácie na úrovni EÚ. Na základe Smernice o navrátení sa pre všetky osoby, ktoré vkročia na územie EÚ bez patričných dokumentov a ktoré nesplnia podmienky na udelenie azylu, vydáva päťročný zákaz opätovného prekročenia hraníc EÚ, dokonca aj pri zmenených okolnostiach, a povoľuje sa zaistiť cudzincov bez oprávnenia na pobyt až na dobu 18 mesiacov, hoci nespáchali žiaden zločin. EÚ má so susediacimi štátmi uzatvorené početné readmisné dohody, ktoré majú umožňovať urýchlené navracanie nelegálnych migrantov a zamietnutých uchádzačov o azyl, ktorí použili nečlenský štát EÚ ako tranzitnú krajinu. 

Prejdite na prípadové štúdie

POCHOPTE

Voľný pohyb osôb, zakotvený v Článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, patrí k základným princípom EÚ. Charta základných práv EÚ v Článkoch 15 a 45 zakotvuje právo občanov EÚ pracovať v inom členskom štáte EÚ za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto členského štátu. Článok 19 Charty takisto zahŕňa právo na azyl v súlade s Dohovorom o utečencoch

Sloboda pohybu

Ako sme už uviedli, sloboda pohybu je právom každého občana EÚ, ktorý spĺňa konkrétne podmienky, čo znamená, že buď si hľadá zamestnanie, prijme ponúkané zamestnanie, študuje alebo je schopný zabezpečiť si živobytie z vlastných zdrojov.

Ak sa človek rozhodne presťahovať do inej krajiny, aby tam žil pri splnení ktorejkoľvek z týchto podmienok, získava tým viacero ďalších práv, ktoré nezanikajú ani po jeho návrate do svojej domovskej krajiny. Medzi tieto práva patrí aj právo vziať so sebou rodinného príslušníka, ktorý nemusí byť držiteľom pasu EÚ ako aj právo tohto rodinného príslušníka žiť a pracovať za rovnakých podmienok ako držitelia pasu EÚ, vrátane práva získať v krajine trvalý pobyt po uplynutí piatich rokov a pri splnení určitých podmienok v nej ostať aj po tom, čo sa jeho rodinná situácia zmenila, napríklad v dôsledku rozvodu.

Členské štáty si však ponechali právo určovať vlastné migračné politiky vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú občanmi EÚ a na ktoré sa právo na voľný pohyb nevzťahuje. To znamená, že každá krajina môže zaviesť vlastné kritériá týkajúce sa nadobúdania pracovných víz štátnymi príslušníkmi krajín mimo EÚ ako aj vlastné pravidlá, za ktorých jej vlastní občania môžu priviesť do krajiny rodinného príslušníka, ktorý nie je držiteľom pasu EÚ. Napríklad občania Dánska majú povolené do vlasti priviesť svojho manžela/ku z krajiny mimo EÚ len vtedy, ak preukážu dostatočné finančné zdroje na jeho/jej živobytie. Povinnosť vyhovieť tomuto vysokému limitu viedla mnohých dánskych občanov, ktorých manžel/ka pochádza z krajiny mimo EÚ, aby sa presťahovali do Švédska a mohli tak využiť menej prísne migračné pravidlá platné vo Švédsku a iných krajinách EÚ.

Spoločný európsky azylový mechanizmus

Za najviditeľnejšiu súčasť Spoločného európskeho azylového mechanizmu sa často považujú tzv. Dublinské pravidlá, ktoré stanovujú povinnosť migrantov požiadať o štatút utečenca v prvom členskom štáte EÚ, na územie ktorého vstúpil, a upravujú postup členských štátov EÚ pri policajnej ochrane vonkajšej hranice EÚ.

Základnou zásadou tzv. Dublinských pravidiel je, že krajina, v ktorej uchádzač o azyl vkročil na pôdu EÚ, by mala byť zodpovedná za vybavenie jeho žiadosti o azyl. Táto zásada čelila kritike za to, že podnecovala policajné orgány k nadmernému zadržiavaniu uchádzačov o azyl a ich následnému vyhosťovaniu do krajiny, v ktorej vkročili na pôdu EÚ, čo viedlo k trhaniu rodín a narastajúcemu tlaku na členské štáty EÚ na juhu Európy. Objavili sa aj prípady uchádzačov o azyl, ktorí si zámerne spálili končeky prstov, aby mohli o azyl požiadať v inom členskom štáte EÚ než v ktorom na územie EÚ vkročili, keďže polícia na určenie krajiny príchodu používala odtlačky prstov.

Frontex je agentúra EÚ zodpovedná za koordináciu policajnej ochrany vonkajšej hranice EÚ. Od roku 2013 sme svedkami prudkého nárastu počtu uchádzačov o azyl, ktorí sa pokúšajú dostať sa na územie EÚ cez Stredozemné more, pričom len v roku 2014 pri rôznych takýchto pokusoch zahynulo 3 419 ľudí. EÚ prijala viacero koordinovaných opatrení zameraných na záchranu – a postupne stále viac aj na odradenie – tých, ktorí sa pokúšajú preplaviť sa. Táto koordinácia mala podobu niekoľkých pátracích a záchranných operácii v Stredozemnom mori a v roku 2015 viedla k dohode o použití sily proti osobám organizujúcim prepravu uchádzačov o azyl a migrantov cez more. Niekoľko členských štátov EÚ vrátane Bulharska, MaďarskaVeľkej Británie začalo nedávno budovať alebo opevňovať hraničné múry a ploty, ktoré majú údajne pomôcť zabrániť ilegálnej migrácii no ktoré zároveň bránia uchádzačom o azyl vstúpiť na územie EÚ. 

Kvalifikačná smernica

Na základe tzv. kvalifikačnej smernice sú členské štáty EÚ povinné udeliť štatút utečenca osobám, ktoré trpia v dôsledku hrubého pošliapania ľudských práv na základe konkrétnych alebo vnímaných charakteristík či názorov. Smernica zároveň zaväzuje členské štáty, aby poskytli ochranu a nenavracali uchádzačov o azyl, ktorí v krajine pôvodu čelia reálnemu nebezpečenstvu ujmy na zdraví či na živote, akým je napríklad mučenie, vynesený rozsudok trestu smrti či iné ohrozenie života. Smernica udeľuje žiadateľom o azyl viacero práv.

Miera prijímania uchádzačov o azyl v rámci EÚ však naďalej extrémne kolíše. V roku 2014 táto miera siahala od Bulharska, ktoré prijalo 94% všetkých žiadateľov o azyl, cez Švédsko (77%), Veľkú Britániu (39%), Chorvátsko (11%) až po Maďarsko, ktoré vyhovelo len 9% všetkých žiadostí. Krajina pôvodu uchádzačov o azyl v roku 2014 takisto významne ovplyvňovala mieru prichýlenia azylantov v rámci EÚ: zatiaľ čo Cyprus, Nemecko, Švédsko, Poľsko, Bulharsko a Česká republika prijali 100% všetkých sýrskych žiadateľov o azyl, Maďarsko prijalo iba 65%, Taliansko 64% a Grécko 60% z nich. Na druhej strane Taliansko schválilo 94% všetkých žiadostí o azyl podaných afganskými utečencami, zatiaľ čo Bulharsko či Rumunsko prijalo iba 19% z nich. V prípade ostatných krajín sú rozdiely ešte výraznejšie. Väčšina členských štátov EÚ napríklad takmer bez výnimky schvaľuje žiadosti o azyl podané eritrejskými utečencami, kým Francúzsko v roku 2014 prichýlilo iba 15% Eritrejcov.

Podmienky prijatia

Smernica o podmienkach prijatia členským štátom EÚ nariaďuje, aby žiadateľom o azyl poskytovali hmotnú podporu počas celej dĺžky azylového konania vrátane ubytovania, stravy, lekárskej starostlivosti a vzdelávania. Napriek tomu však mnoho uchádzačov o azyl živorí v podmienkach extrémnej chudoby. Napríklad v Taliansku sú strediská prvého kontaktu často preplnené a situované na odľahlých miestach, kým ubytovacie kapacity pre žiadateľov o azyl v Nemecku čelili viacerým útokom v priebehu rokov 2014 aj 2015 (xxx správne som to pochopil? predmetom útokov boli konkrétne zariadenia alebo koncept ubytovania migrantov ako taký bol predmetom pokusov o legislatívne obmedzenie?).

Záchytné strediská

Na ubytovanie uchádzačov o azyl sa stále častejšie využívajú záchytné strediská, čo obmedzuje rozsah ich práv stanovený Smernicou o podmienkach prijatia. Životné podmienky v týchto záchytných táboroch sa tiež často stávajú terčom ostrej kritiky. Napríklad záchytné stredisko Yarl’s Wood vo Veľkej Británii čelí neutíchajúcemu pranierovaniu z oficiálnych miest pre zadržiavanie nadmerného množstva žiadateľov o azyl, ktorí sú nútení žiť tu v žalostných podmienkach.
Prístup do záchytných stredísk v mnohých členských štátoch EÚ je obmedzený, čo vzbudzuje obavy z nedostatočného dohľadu nad procesom zo strany médií a subjektov občianskej spoločnosti.

Migranti bez dokladov a odmietnutí žiadatelia o azyl

Migranti, ktorí vstúpia na územie EÚ bez platných víz alebo na ňom ostanú aj po ich vypršaní, pričom nepožiadajú alebo nemajú nárok na azyl, majú právo na ochranu svojich základných práv; to znamená, že konanie EÚ zoči-voči migrantom bez dokladov musí byť v súlade s Chartou základných práv EÚ.
Správa z roku 2013 vypracovaná Agentúrou EÚ pre základné práva však zistila, že Smernica o navrátení neobsahuje detailné poučenie zamerané na zaručenie práv tých, ktorí nie sú navracaní do krajiny pôvodu, čo vedie ku pobytovej klasifikácii, ktorá umožňuje veľké rozdiely v ich prístupe k základným právam. Správa takisto zistila viacero nedostatkov pri ochrane základných práv migrantov bez dokladov prakticky vo všetkých členských štátoch EÚ, napríklad vynucovacie opatrenia s nepriaznivým účinkom na práva týchto migrantov, zneužívanie ich pracovných práv či nebezpečné a pokútne ubytovacie podmienky. Správa skonštatovala, že rôzne členské štáty uplatňujú veľmi rozdielny prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu migrantov: kým niektoré zdravotnú starostlivosť obmedzujú na núdzové prípady, iné ju poskytujú v plnom rozsahu; takisto v prístupe detí k vzdelávaniu panujú významné rozdiely, a to nielen v zákonných podmienkach ale aj v praxi.
Nanešťastie, spoločný postoj EÚ k nelegálnej migrácii a návratovej politike sa zameriava prevažne na kroky proti tým, ktorí migrantom bez dokladov pomáhajú prekračovať hranice alebo zamestnávajú osoby bez platných víz, ako aj na koordináciu hraničných kontrol.

Vzdelávacie materiály

Vzdelávacie materiály

CITIZENS MANIFESTO

V roku 2013 združenie European Alternatives zhromaždilo iniciatívy a návrhy ľudí z celej Európy a spracovalo ich do podoby návrhov na politické opatrenia.

V oblasti migrácie sme EÚ odporučili prijať nasledujúce opatrenia:

– Zaručiť rovnaké práva pre občanov EÚ a občanov tretích krajín bývajúcich na území EÚ, vrátane práva na voľný pohyb a politických práv

– Vyhnúť sa kriminalizácii nelegálnych migrantov v oblasti tvorby politík, ich uplatňovania a jazyka a prijať pozitívne opatrenia na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti pre všetkých migrantov bez ohľadu na druh ich pobytu

– Monitorovať uplatňovanie Spoločného európskeho azylového mechanizmu a venovať zvýšenú pozornosť zlepšovaniu prístupu uchádzačov k azylovému konaniu, reforme dublinských pravidiel vo vzťahu k zadržiavaniu a poskytovaniu účinnej právnej pomoci

– Zabezpečiť účinnú ochranu základných práv a vynútiť zodpovednosť ich porušovateľov v rámci ochrany hraníc a prijať pozitívne opatrenia zamerané na predchádzanie porušovaniu základných práv migrantov na európskych hraniciach

– Nepoužívať policajné zadržiavanie ako nástroj na kontrolu migrácie

Občiansky manifest si môžete prečítať tu, (s. 95 – 106).

Prípadové štúdie

Sexuálna orientácia ako dôvod na ochranu utečencov

Sexuálna orientácia ako dôvod na ochranu utečencov