POZNAJTE

V Európe dnes žije viac ako 10 miliónov Rómov, čo z nich robí najpočetnejšiu menšinu na našom kontinente. Celé stáročia po svojej migrácii zo svojej pravlasti v severnej Indii do Európy čelili príslušníci rómskeho etnika utláčaniu svojej kultúry prakticky v každej európskej krajine, v ktorej sa usadili; v období nacistickej hrôzovlády ako aj v nasledujúcich desaťročiach komunistického režimu vo východnej Európe mnohí Rómovia zažili kruté zaobchádzanie a nezriedka čelili fyzickej likvidácii.

Osoby rómskeho pôvodu sú európskymi občanmi. Napriek formálne ukotvenej ochrane svojich občianskych a menšinových práv ako aj antidiskriminačných pravidiel prijímaných v modernej Európe sú však Rómovia dodnes obeťami výnimočne vysokej úrovne fyzického násilia, sociálneho vylúčenia, diskriminácie a chudoby. Rómovia sú zriedka vnímaní ako prirodzená súčasť väčšinovej populácie a často sa stávajú obetnými barančekmi v časoch politických či hospodárskych kríz, keď ich miestne obyvateľstvo obviňuje z obsadzovania pracovných príležitostí a z páchania zločinov. Napriek akčnému plánu prijatému na úrovni Európskej únie (EÚ) a finančným prostriedkom vynaloženým na prehlbovanie začleňovania Rómov národné vlády často prispievajú k šíreniu protirómskych nálad prostredníctvom prijímaných politických opatrení.

V niektorých krajinách sú napríklad rómski žiaci nútení navštevovať segregované školy pre psychicky a fyzicky postihnuté deti. V iných krajinách je prístup rómskych detí k vzdelávaniu obmedzený tým, že rómske spoločenstvá obývajú izolované osady, z ktorých je veľmi ďaleko do najbližšej školy. Čiastočným dôsledkom týchto nevyhovujúcich podmienok je fakt, že veľmi veľa rómskych žiakov ukončí školskú dochádzku ešte skôr, ako dovŕši vek 16 rokov (pozri Graf 1). Nedostatočné alebo celkom chýbajúce vzdelanie je následne jednou z príčin prispievajúcich k veľmi vysokej miere nezamestnanosti medzi Rómami.

Okrem toho Rómovia čelia vážnym prekážkam pri uplatňovaní svojich základných práv, nielen v podobe spomenutej geografickej izolácie ale aj nedostatočného zdravotného poistenia či jazykových a komunikačných bariér. To vedie k významným rozdielom v celkovom zdravotnom stave a spôsobuje, že rómski občania sa tešia všeobecne horšiemu zdraviu v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom.

Na dôvažok k týmto nerovnostiam v prístupe k základným službám mnohé národné vlády podnikajú opatrenia namierené proti Rómom, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú uplatňovanie ich práv. Napríklad francúzska vláda od roku 2012 deportovala viac ako 11 tisíc ľudí späť do krajín ich pôvodu. V mnohých prípadoch išlo o Rómov, ktorí boli vrátení do Rumunska či Bulharska, pričom obe tieto krajiny sú členskými štátmi EÚ a ich obyvatelia majú právo slobodného pohybu na celom jej území.

Dôvody nedostatočnej ochrany základných práv Rómov siahajú od prekážok, ktoré im bránia tieto práva uplatňovať, až po otvorené porušovanie ich práv. V niektorých prípadoch vnútroštátne právo nie je v súlade s európskym právom, avšak k odhaleniu týchto prípadov prichádza až vtedy, keď konkrétny rómsky občan začne svoj konkrétny prípad riešiť na európskej úrovni. To si však vyžaduje nielen právne povedomie ale najmä dostatočné zdroje v podobe času či peňazí. V mnohých ďalších prípadoch je pre sudcov veľmi ťažké pochopiť súvislosť medzi porušovaním práv Rómov a ich etnickým pôvodom a preto porušovateľov práv oslobodzujú na základe nedostatočných dôkazov.

Prejdite na prípadové štúdie

POCHOPTE

Na úrovni EÚ jestvuje množstvo právnych nástrojov umožňujúcich zabezpečiť uplatňovanie základných práv rómskych občanov EÚ.

Charta základných práv EÚ zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti, etnicity, sexuálnej orientácie či sociálneho pôvodu (Článok 21). Článok venujúci sa slobodám a solidarite upravuje aj právo na vzdelávanie (Článok 14) ako aj prístup k zdravotnej a lekárskej starostlivosti (Článok 35). Charta zároveň stanovuje požiadavku „na dôstojnú existenciu pre všetkých tých, ktorým chýbajú dostatočné zdroje“ (Článok 34).

Okrem toho jestvuje jeden právny predpis, ktorý konkrétne upravuje diskrimináciu na základe etnického pôvodu. Táto smernica je právne záväzná pre všetky členské štáty EÚ a vyžaduje od nich prijatie národnej legislatívy, ktorou by jej ustanovenia transponovali do svojich právnych poriadkov. Smernica č. 2000/43/ES chráni Rómov pred diskrimináciou z dôvodu príslušnosti k národnostnej skupine v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia, dávok sociálnej starostlivosti, vzdelávania a prístupu k tovarom a službám. Smernica predpokladá ustanovenie tzv. orgánov pre rovnosť (equality bodies) v jednotlivých členských štátoch, ktoré by boli schopné spracúvať sťažnosti jednotlivcov proti diskriminácii z dôvodov stanovených v smernici.

Navyše, žiadne právo nejestvuje izolovane a musí byť vnímané v kontexte ostatných práv a právnych predpisov. Osoby rómskeho pôvodu, rovnako ako ostatní občania EÚ, majú napríklad zaručené právo na slobodný pohyb (Smernica 2004/38/ES) a teda aj právo bezpodmienečne sa zdržiavať na území ktoréhokoľvek členského štátu EÚ po dobu troch mesiacov. Po uplynutí tohto časového obdobia sú povinní preukázať, že majú zamestnanie alebo dostatočné zdroje na živobytie (Články 6 a 7). Ak to nie sú schopní preukázať, možno ich označiť za „neodôvodnenú záťaž pre systém sociálnej starostlivosti“ (Článok 14), čo môže viesť k tomu, že stratia právo na pobyt a spolu s ním aj právo na poberanie akýchkoľvek sociálnych dávok. Toto sa však zvyčajne týka tých najchudobnejších v spoločnosti.

V súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín sú členské štáty Rady Európy povinné prijať konkrétne politiky zamerané na výslovnú ochranu menšín a na vytvorenie priaznivých podmienok na ich kultúrny rozvoj. Ide o prvý právne záväzný dokument venujúci sa ochrane menšinových práv. Na rozdiel od individuálnych práv sa zameriava na práva, ktoré výslovne uznávajú a ochraňujú konkrétne spoločenstvá. Tieto spoločenstvá pozostávajú z menšinového počtu príslušníkov v kontexte obyvateľstva daného štátu, ktorí sú však občanmi tohto štátu a ktorí sa od jeho obyvateľstva líšia etnickými, jazykovými či inými kultúrnymi znakmi (definícia OSN). Avšak hoci ochrana menšinových práv bola medzi podmienkami pre pristúpenie nových členských štátov EÚ ako Rumunsko či Bulharsko, niektoré európske štáty ako napríklad Francúzsko, Grécko či Luxembursko doposiaľ nepodpísali alebo neratifikovali tieto odporúčania Rady Európy. V ostatných krajinách sa Dohovor formálne uplatňuje, avšak konkrétne práva často nie sú dostatočne chránené inštitúciami výkonnej moci.

Vzdelávacie materiály

Vzdelávacie materiály

CITIZENS MANIFESTO

V priebehu trojročného bottom-up projektu, do ktorého sa zapojili tisíce ľudí z celej Európy, združenie European Alternatives zozbieralo množstvo návrhov na politické opatrenia predložených občanmi.
Tu je niekoľko z nich, ktoré sa týkajú práv Rómov:

– Zastaviť nútené vysťahúvania Rómov z krajín EÚ

– Zastaviť búranie rómskych osád, pokiaľ ich obyvateľom nie je poskytnuté primerané náhradné ubytovanie

– Spustiť programy a projekty zamerané na začleňovanie Rómov

– Uznať Rómov ako integrálnu súčasť európskych spoločenstiev

– Zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre rómske deti

Prejdite na Citizens Manifesto tu, pg. 130 – 141.

PRIPADOVÁ STÚDIA

Nútené sterilizácie rómskych žien

Nútené sterilizácie rómskych žien